OBEDOVÉ MENU od 18.11.- 26.11.2017
Pobytové balíčky
Školy v prírode a letné tábory
Nezabudnuteľné zážitky
Konferencie, školenia, športové dni
Kapacita miestností od 20 os. do 500 osôb
Svadby, rodinné oslavy, stužkové
Rodinné oslavy

Odber noviniek

Podhájska

Obec Podhájska vznikla 1. júla 1960 zlúčením obcí Belek a Svätuša. Názov obce vystihuje aj jej polohu pod agátovými a dubovými hájmi. Dovtedy vystupovali ako samostatné jednotky, vyvíjali sa historicky samostatne, aj keď mali veľa spoločných znakov, geografických i kultúrnych. 

Belek 

Na území obce je archeologicky dokumentované odkryté eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou. /Eneolit - obdobie neskorej doby kamennej, asi 4000 - 2000 r. pred Kr./. Z rímskej doby bolo odkryté rímsko-barbarské sídlisko. 

Prvá písomná zmienka o obci Belek pochádza z roku 1075 s názvom Bilegi, kedy ju kráľ Gejza daroval /spolu s inými/ opátstvu vo Svätom Beňadiku, ktoré bolo centrom katolicizmu v Pohroní. Belek je zaznačený i v osvedčujúcom liste Ostrihomskej kapituly z roku 1156. Roku 1395 bol pánom obce Ján Barachkay, ktorý ju však opäť daroval beňadickému opátstvu. Roku 1413 patril Belek do majetku Dominicus de Balogha. V roku 1512 páni Zigmund Lévai a František Haraszti darovali obec paulínom, mníchom, ktorí sa začiatkom 16. stor. usadili na Mariánskej Ceľadi. Po tureckom vpáde bol násilne obsadený aj Belek a občania museli odvádzať dane tureckému mocnárovi do Ostrihomu. Roku 1786 cisár Jozef II. rozpustil rád paulínov a Belek sa stal majetkom Uhorskej náboženskej základiny. 

Kostol v Beleku začali stavať v roku 1905 a vysvätili ho 15. augusta 1906. Na slávnosť vysvätenia sa tradične konajú hody. 

Svätuša /Senča/ 

Prvé stopy osídlenia na územi obce siahajú až do mladšej doby kamennej /neolit/, z obdobia asi 5000 rokov pred Kr. Našiel sa hrob tzv. Potiskovej kultúry, nálezy sú aj z neolitického sídliska s kanelovanou keramikou, zo staršej doby bronzovej kostrový hrob a sídlisko zo staršej doby železnej. 

Prvá pisomná zmienka o obci pochádza z roku 1156 s názvom Scentusa, v ktorej sa už spomína i existencia fary. V uvedenom roku venoval obec arcibiskup Martirius ostrihomskej kapitule. V roku 1268 daroval kráľ Belo IV. Senču svojmu obľúbencovi Andrejovi Forgáchovi. Okolo roku 1294 prešla obec do majetku Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti rod Čákovcov zmizol z radu tekovských zemepánov. 

V darovacej listine z roku 1388 kráľ Žigmund opäť potvrdil panstvo Forgáchovcov, do ktorého spadala i obec Senča, ktorá bola majetkom tohto rodu až do 18. storočia. V súpise daní z roku 1564 platila Senča - tak ako každá iná obec - dane nielen svojmu pánovi, ale aj kráľovi. V tomto súpise je obec zaznačená pod menom "Zemsche" a ročne platila 1 a pol zlatky daní. V čase tureckých nájazdov bola obec dva razy spustošená. V období od 18. stor. do prvej polovice 19. stor. patrila obec do majetku Malonyay. 

Prípravné práce na stavbu kostola sa začali v roku 1903 a 11. septembra 1904 bola slávnostná posviacka kostola. V tento deň sa konajú už tradične hody. 

 

Obyvatelia oboch obcí boli odpradávna roľníkmi a vinohradníkmi



Najväčšie nešťastia, ktoré sa v minulostí vryli do pamäti ľudu, boli zemetrasenie, požiar a mor. Zemetrasenie sa udialo v roku 1763, ale nespôsobilo väčšiu škodu. Presne o sto rokov neskôr, t. j. v roku 1863, postihlo obec Svätušu oveľa väčšie nešťastie, ktorým bol požiar. Príčinou jeho vzniku bolo veľké sucho. Pri tejto udalosti zhorela celá obec, budovy prehoreli až dovnútra. Požiaru podľahli aj stodoly s ešte nevymálteným obilím a krmou. V roku 1866 bol z Ruska do Uhier prinesený mor, ktorý sa stal smrteľním pre mnoho ľudí.

 

Práce na budovaní obce


V roku 1913 sa začala stavať železnica, ale je dokončenie prerušila vojna. V roku 1921 bola v obci Svätuša založená Obecná knižnica spoločná pre obe obce, ktorá funguje až dodnes. Svetová hospodárska kríza sa dotkla aj našich obcí, dôsledkom ktorej životná úroveň obyvateľstva veľmi poklesla a zintenzívnilo vysťahovalectvo.

 

Cesta v 50-tych rokoch od kúpaliska k železničnej stanici


V roku 1947 sa na Beleku začala výstavba školy, ktorá bola ukončená v roku 1949. V tom istom roku sa poslovenčovali názvy obcí zmaďarského Sencze na slovenský názov Svätuša a Belleg na Belek. V roku 1951 bol Belek elektrifikovaný a v roku 1956 i Svätuša. V roku 1967 bolo v obci vybudované zdravotné stredisko. 20. februára 1973 začali pracovníci podniku Nafta Gbely s vrtnými prácami po vinicami nad potokom Liska. pozn. Viac info geotermálny prameň. V roku 1979 bola otvorená nová budova železničnej stanice.

 

Výstavba nových domov v 60-tych rokoch


V roku 1995 sa začala prevádzka verejného vodovodu a obec bola plynofikovaná. V tom istom roku obec slávila 920. výročie prvej zmienky o časti Belek, 35. výročie zlúčenia oboch obcí a 839. výročie prvej zmienky o časti Svätuša. Na základe týchto výročí obecné zastupiteľstvo požiadalo Heraldickú komisiu Ministerstva vnútra SR o schválenie oficiálnych symbolov obce, t.j. erbu, vlajky a pečate. V roku 2002 sa zrekonštruovala budova železničnej stanice, v rámci ktorej sa realizovali prístupy do staničnej budovy a nástupištia pre imobilných cestujúcich. V priebehu toho istého roka bola spustená skúšobná prevádzka čističky odpadových vôd.